Slovensko bez politikov

Posledné dni diania v našom parlamente dávajú za pravdu všetkému, o čom na našom portáli píšeme.  Stranícki farizeji znova a znova potvrdzujú, že nikto z nich si ich posty nezaslúži, že konajú len vo vlastnom záujme, prípadne záujme strany, ktorú predstavujú a že občan je to posledné, čo ich zaujíma, aj keď všetci tvrdia niečo iné. Nie, nie, vôbec nemáme v úmysle zastávať sa súčasnej vlády, ktorá už dávno preukázala, že do vedenia nášho štátu nepatrí. Tento článok poukazuje, že naše úvahy majú absolútne opodstatnenie. Dôkazom toho je aj momentálne dianie v najvyššej politike.

Farizeji v parlamente len potvrdzujú, že im ide jedine o moc. Pritom sa tvária, ako všetci chcú Slovensku dobre. Ako dobre, keď Fico a Pellegrini by za štátny rozpočet aj zahlasovali, no jedine výmenou za prísľub predčasných volieb? Tak sú úprimne za pomoc ľuďom a firmám, alebo nie? Sľubujú svoje hlasy v prospech Slovenska, alebo sledujú svoj vlastný prospech? Iba rečnícka otázka, lebo my v tom máme úplne jasno. J

A čo taký R. Sulík? Tak ten sa poriadne vyfarbil! Už aj R. Fico s P. Pellegrini odhalili, že cieľom jeho konania je len a len dostať sa naspäť k moci za každú cenu. Aj za cenu povalenia ďalšej vlády. Kto je tu potom väčší chrapúň – R. Fico s P. Pellegrinim či R. Sulík? Podľa správania všetkých zúčastnených si myslíme, že chrapúni sú všetci. Oni sú v parlamente celé roky. Ale nedokázali nič iné len to, že tam nepatria. Jedno hovoria a celkom iné robia. Nerobia to, čo sľúbili a sami konajú to, za čo druhých kritizujú. Všetci sú rovnakí – sú to obyčajní farizeji.

Vyslovenie nedôvery vláde

Správne začali niektorí z nich hovoriť, že nie je ani také dôležité, čo sa stane v deň „D“, keď sa bude vyslovovať nedôvera súčasnej vláde, ale to, čo nastane „deň po tom“. Tých, čo sa už vidia na uvoľnených miestach, to asi ani nezaujíma. Zaslepila ich vidina moci a veria, že moc čaká len na nich.

R. Fico s P. Pellegrinim síce svorne vyčítajú R. Sulíkovi zištnosť, lebo svojím konaním sleduje iba to, aby sa opäť dostal k moci, ale bez najmenších škrupúľ za podnet R. Sulíka na odvolanie vlády zahlasujú. Oni vari nekonajú rovnako zištne? Vôbec by sme sa nečudovali, keby sa v nasledujúcich dňoch táto „svätá trojica“ spojila. Veď každému z nich predsa nejde o nič iné než o moc. Ani si nechceme predstaviť, ako by to vyzeralo a ako by sa títo traja o moc delili. Aj oni by sa zrejme rozhádali, pretože snom R. Sulíka je byť ministrom financií, čo mu ostatní dvaja sotva dovolia. Na druhej strane, čudovali by sme sa, keby s R. Sulíkom vôbec niekto chcel spolupracovať po tom, čo opakovane dokázal urobiť svojim partnerom. Jasné, každému by sa hodili jeho hlasy, ale riskovať, že ich znova zvnútra rozloží, asi nechce nikto.

Tiež stojí za povšimnutie, čo sa deje v zákulisí pred vyslovovaním nedôvery vláde. Síce všetci svorne tvrdia, že sú to len rokovania, nie kupovanie hlasov, ale každému je jasné, že u nás nič nie je zadarmo. A keď ide o moc, musí ísť, samozrejme, hlavne o peniaze.

Deň po tom

Aj keby vláda napokon padla, občania sotva uveria tomu, že sa niečo zmení. Pozrite sa, R. Fico, ktorý urobil kampaň za referendum a referendum napokon aj docielil, zrazu podá taký návrh, aby sa dalo referendum zrušiť – už aj to súčasné, vypísané. Pokojne napľuje do tváre každému z tých státisícov ľudí, čo jeho petíciu podpísali, keď sa zrazu rysuje spoľahlivejšia cestička k jeho vytúženému cieľu. Natíska sa otázka, či je signatárom Ficovej referendovej petície vážne ukradnuté, že by mal krajinu znova viesť človek, ktorý ich kedykoľvek bez hanby zneužije. Veď sú to čisté kalkulácie chrapúňov, sú to čistí farizeji! Takíto ľudia urobia všetko možné aj nemožné, len aby presadili svoje záujmy!

Možné varianty, riešenia, či situácie, ktoré môžu nastať „deň po tom“, už rozoberajú nielen politici, ale aj politickí komentátori a médiá. Možno aj zbytočné námaha, keďže zo skúsenosti vieme, že nikto z nás nie je schopný vymyslieť to, čo napokon vymyslí ten, kto panuje, kto vládne. Totiž, naše obyčajné zmýšľanie nám takéto zákernosti vymyslieť nedovoľuje.

Čo teda ďalej?

Náš portál detailne rozoberá mechanizmus a korene toho, prečo je to u nás také zlé na politickej scéne. Sú to len a len politici, ktorí sú len a len figúrkami svojich politických strán. Znova opakujeme a zdôrazňujeme, že podľa Čl. 29 ods. 4 Ústavy SR majú byť politické strany a politické hnutia oddelené od štátu. Čo keby sa dosiahlo dôsledné naplnenie tohto ústavného článku? A keby sa skončilo parazitovanie politických strán na štátnom rozpočte? Čo keby sa konečne skončila doba, keď sa do parlamentu dá dostať len a len na kandidátke politických strán? Páči sa vám predstava, že o miesto v parlamente sa začnú konečne uchádzať skutoční odborníci, ľudia, čo niečo dokázali, ktorí niečo naozaj vedia?

Tak, ako náš portál detailne rozobrané príčiny tohto marazmu, rozobrané aj možné riešenia. Čo tak začať tým, že sa  bude tlačiť na to, aby sa dôsledne dodržiaval Čl. 29 ods. 4 Ústavy SR? Pozrite sa, na naše otvorené listy v tejto veci nereagoval žiadny nezaradený poslanec a ani samotná pani prezidentka. Hlavná vec, že zasa išla bozkávať prsteň pápežovi! Už len to, že taký prezident R. Schuster mu ho bol bozkávať až šesťkrát a pritom išlo o bývalého člena ÚV KSS (pre tých, čo nevedia o akú skratku ide, bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, čo bol jej najvyšší orgán) svedčí o tom, o akých chrapúňov a farizejov vlastne ide.

Dosť!

Povedzme konečne DOSŤ! všetkým takýmto farizejom! Skôr či neskôr totiž nastane čas, keď sa títo farizeji budú znova uchádzať o miesta v parlamente. Ak nezakročíme, tak to bude znova len na kandidátkach politických strán. Prestaňme konečne porušovať Ústavu SR a žiadajme nápravu v tom, aby sa nesúlad volebného zákona a zákona o politických stranách s Ústavou SR konečne odstránil. Jedine takto sa môže podariť zabrániť pôsobeniu týchto farizejov v našom parlamente.

Uvidíme teda, čo títo farizeji vymyslia pri hlasovaní o nedôvere vlády …