Slovensko bez politikov

Takže máme nový parlament a je tu aj nová vláda. Nič dobré sa síce podľa predvolebnej kampane čakať nedalo, ale čo prišlo, asi zaskočilo mnohých. Nielenže sa vrátili staré praktiky, ale tie sa „vylepšili“ tak, že až mráz behá po chrbte.

Priznáme sa bez mučenia, že po parlamentných voľbách, ktoré dopadli tak, ako keby si náš portál nikto neprečítal, resp. sa z neho nikto nepoučil, sme mali sto chutí ho úplne zrušiť. Načo toľko energie, prostriedkov a času, bez akéhokoľvek prínosu… Ale napokon sklamanie z nového vývoja predsa len vystriedala nádej, že raz sa niečo musí zmeniť k lepšiemu. Páči sa nám výrok, že všetko musí mať dobrý koniec a keď to dobré nie je, tak sa to ešte neskončilo. Preto sme pozbierali zvyšky síl a nádeje a pokúsime sa naďalej, znova a znova poukazovať na to choré v našom politickom systéme a propagovať a poukazovať na možnosť, ako s tým marazmom jedného dňa naozaj skončiť.

Preto sme sa s odstupom času rozhodli tento portál udržiavať naďalej pri živote. Začali by sme zhodnotením toho, čo sa na Slovensku po voľbách udialo a či je aspoň trochu reálnosti na myšlienkach propagovaných na našom portáli.

Predpoklady o páde dovtedajšej koalície sa potvrdili a neschopnosť komunikovať, nieto ešte vládnuť, jej ľudia po práve spočítali. Žiaľ, nevieme účty vystavovať všetkým rovnako spravodlivo. A tak tým, ktorí tu boli dlhé roky pred ňou, sme spravodlivý účet nevystavili a „faktúru za ich dovtedajšiu prácu“ sme dokonca stornovali. Umožnili sme im totiž návrat. To, či divadlo s Pellého HLAS-om bolo medzi Hranolom a Pellém dopredu dohodnuté alebo nie, je už teraz nepodstatné. Sú tu a zasa spolu. Bežne sa človek k ľuďom, ktorí ho kedysi poopľúvali a rozišli sa v zlom, ani len neprihlási. No títo s tým nemajú ani najmenší problém. Najlepší dôkaz toho, akú moc majú peniaze – moc zlepovať nezlepiteľné. O „semafórovom kapitánovi“ ani nehovoriac. Veď spojenie s takým tupcom musí naozaj bolieť. Ale ako sa vraví, účel svätí prostriedky.

Kto je to vlastne vláda

Výkvet toho, ako sme rozhodli vo voľbách nie je ani tak samotný parlament, ale nová vláda. Doslova nás núti vrátiť sa k myšlienkam a postrehom z nášho portálu. Akí ľudia sa do nej dostali a akým spôsobom? Prepracovali sa tam, po a) svojou celoživotnou prácou, alebo po b) len cez politické strany, ktoré ich tam dosadili len preto, že nikoho iného nemali alebo iba preto, že boli krikľúňmi týchto politických strán? Nikto nepochybuje, že b) je správna odpoveď. Hranola a Pellého bolo za dlhé roky aspoň vidieť alebo počuť, ale čo ostatní?

Kaliňáka bolo síce tiež vidieť a počuť, ale iba v tom najhoršom svetle. Ten môže byť ministrom hocičoho. Zo životopisu na stránke ministerstva obrany sa dozviete iba toľko, že pred vstupom do politiky pôsobil ako advokát. Potom zastával už len politické funkcie, za ktoré nevďačí iba SMERu a Hranolovi, ako by sa mohlo zdať, ale aj svojej superschopnosti dokonale v sebe udusiť akýkoľvek náznak morálky.

Ďalšia ministerka hocičoho je Saková. Zo životopisu zverejneného na stránkach ministerstva hospodárstva sa síce dozviete, kde pracovala, ale nič svetoborné, žiadna diera do sveta, za ktorú by si zaslúžila byť ministerkou.

O Tarabovi nenájdete na stránkach ministerstva životného prostredia takmer nič. Len to, kde študoval. O jeho pôsobení na úseku životného prostredia nenájdete žiadnu stopu. Žeby preto, že o životné prostredie v živote ani nezavadil?

Ráž tiež môže pôsobiť kdekoľvek, lebo predtým robil na ministerstve zdravotníctva generálneho tajomníka. Je známe, že proti nemu vystupoval aj bývalý prezident Kiska pre jeho prepojenie s Robertom Kaliňákom. Že by bol niekedy pôsobil v oblasti dopravy nie je známe ani googlu. Má aspoň väzby na investície a výstavbu, keďže pôsobil na Úrade pre verejné obstarávanie.

Ani Raši asi nebude na ministerstve pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu to pravé, keďže väčšinou pôsobil v oblasti zdravotníctva. Len v rokoch 2018 – 2020 pôsobil ako podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, ale ani to mu ku cti práve neslúži… skôr naopak.

To minister Šutaj Eštok je aspoň podarený veselý a usmievavý, priam vysmievačný. Je s ním aspoň sranda. Ale ani on nemal nikdy nič spoločné s oblasťou, ktorá by sa aspoň okrajovo spájala s ministerstvom vnútra, ktoré teraz riadi. To však nie je chyba, pretože si s ním určite užijeme ešte kopu zábavy.

Aj keď pri Blanárovi nič z predpolitického života v oblasti diplomacie a zahraničných vzťahov nenájdeme, aspoň v NR SR pôsobil v zahraničnom výbore. Jeho osobnú zahranično-politickú orientáciu to však nijako nepoznamenalo, a preto sa od jeho menovania politickí komentátori trasú, ktorým smerom otočí kormidlo.

Za najkontroverznejšiu postavičku medzi ministrami môžeme asi označiť demagóga a krikľúňa Tomáša. Ostatne, ako Šimkovičová, aj on má základy vystupovania z moderátorských postov. To ho zrejme oprávňuje pôsobiť kdekoľvek, keďže bol aj na ministerstve vnútra, aj na ministerstve školstva.

Drucker – ďalší univerzálny vojak! Kvalifikácia – minister pre hocičo (predtým minister zdravotníctva a vnútra).
Asi najúbohejší profil odbornosti má ministerka kultúry Šimkovičová. Asi si myslí, že ktokoľvek, kto bol moderátorom, môže byť aj ministrom. Nemá žiadne skúsenosti s riadením, ale aspoň vyzerá k svetu.

Jedinými ministrami, ktorí pôsobili v oblastiach, ktoré teraz riadia na ministerstvách a zachraňujú tak odbornú česť tejto vlády sú Kamenický, Tkáč, Susko a Dolinková. Susko bol síce tiež kde-kade (MŽP SR, recyklačný fond, jadrový fond), ale v oblasti práva pôsobil tiež. Dokonca na vysokej škole, aj keď len na Plavčanovej v Sládkovičove.

Takže summa summarum: V globále možno povedať, že u nás sa môže stať ministrom hocikto, resp. ktokoľvek. Odbornosť sa nepožaduje a skúsenosti v oblasti riadenia už vôbec nie. Stačí, ak vás šéf príslušnej politickej strany, ktorej ste upadli do pozornosti, označí za skúseného manažéra, alebo tak podobne. A prečo je to tak? Ako je niečo také vôbec možné?

A čo ďalej?

Tu sa oblúkom vraciame na začiatok pôsobenia tohto portálu a dovolíme si tvrdiť, že je kvôli nášmu chorému politickému systému. Ten, v rozpore s Ústavou SR, dovoľuje kandidovať do NR SR len a len ľuďom, ktorých uvedú na svojej kandidátke politické strany. Preto sú aj vo vláde len a len ľudia, ktorých si vyberajú politické strany. Ide teda len a len o prepojenie pupočnou šnúrou na šéfa danej politickej strany. A odbornosť? Tá nikoho nezaujíma.
Prečo by raz nemohol nastať stav, aby sa o post poslanca do NR SR, presne v duchu Čl. 74 ods. 2 Ústavy SR, mohol uchádzať každý „… občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.“?

Treba zastaviť a zrušiť hegemóniu politických strán, ktoré jediné môžu podávať kandidátske listiny do volieb do NR SR. Potom by si ľudia nemuseli vyberať len z podsúvaných figúrok, ale z ľudí, ktorých osobne poznajú. A už vôbec by nemuseli voliť ľudí z druhej strany republiky, ale svojich vlastných, ak by bol konečne zrušený jediný volebný obvod, ktorým je celé Slovensko.

Už len pre šírenie týchto informácií je dobré, aby boli takéto portály dostupné širokej verejnosti. Aby vysvetľovali, kde a v čom je skutočný problém našej spoločnosti, z čoho vyplýva a kto ho vytvára. Verte, že to nie sú obyčajní ľudia, ale tí z politických strán, nech sú akékoľvek – pravé, ľavé, sociálne, zelené, modré, červené…
Ak môžete, šírte informácie z tohto portálu všade, kde sa len dá a každému, kto si myslí, že nám už niet rady ani pomoci. Pomôcť si musíme sami a to tým, že si budeme vládnuť sami. Á propos: Kto z Vás si všimol, že žiadna z týchto postavičiek nehovorí o službe občanom, o poslaní a pod., ale len a len o vládnutí? To je ono, len vládnutie ich zaujíma. Presne v Paškovom duchu – vyhraj voľby a môžeš všetko.