Ak ste si už prečítali našu podstránku Nedostatky systému, zrejme ste už pochopili, k čomu tento blog smeruje – sú to riešenia. Samozrejme, že uvádzame iba tie najvypuklejšie z množstva nedostatkov systému, pretože vymenovať všetky by zabralo priveľa priestoru a priveľa času. Sú tu ale tie kľúčové nedostatky, na ktorých náš politický systém stavia a ktoré umožňujú politickým postavičkám prežívať, vegetovať, ba dokonca rozvíjať svoje „umenie škodiť“.
Možno to už ani nerobia úmyselne, iba podvedome. Proste preto, že si môžu robiť čokoľvek, čo im napadne. Aj keď sme si možno spočiatku mysleli, že si z nás len robia srandu a skúšajú nás, čo všetko vydržíme, stále viac sa nám zdá, že to všetko myslia skutočne vážne. Akoby sa sami presvedčili o svojej výnimočnosti. A že podľahli preludu, že oni sú tí najlepší a že nikto to nevie robiť lepšie. Sami sebou sa očarili. Teda podľahli sebaočareniu (ako Nastenkin Ivan v Mrázikovi, keď si sám seba obzeral v zrkadle a pospevoval: Keď sa vidím v zrkadle, som so sebou spokojný 😊). Asi aj preto predvádzajú v poslednej dobe to, čoho sme svedkami.
Kto s tým urobí poriadok
Keďže je jasné, že oni sami so sebou poriadok robiť nebudú, je potrebné, aby s nimi ten poriadok urobil niekto iný. Oni sami si ani neuvedomujú, že sú už akosi mimo poriadok a realitu. Dokážu síce vidieť prešľapy, ale len na druhých, tie svoje vidieť nedokážu. Nuž, kto iný by mal a mohol zasiahnuť, ak nie my, občania?
Lenže ako na to, čo je vlastne v našich silách a aké máme možnosti riešenia? Áno, už vidíme, ako tí pri pive v krčme, ktorých sme už spomínali, budú aj na náš blog, tak ako na všetko, iba šomrať, no sami neurobia nič. Pritom ani veľa urobiť netreba. Postačí, ak sa zamyslia nad možnými riešeniami a nehodia nás hneď cez palubu. Môžu však urobiť aj viac. A nie iba tí krčmoví experti, ale ktokoľvek.
Môžete svoje myšlienky, názory a návrhy pridať na tento blog a fórum. Alebo o ňom môžete povedať iným. Sila nie je ani tak v myšlienke, ale v masách. Takto akosi to hovorieval svojho času Lenin alebo niekto podobný. Totiž, ničoho sa tieto postavičky neboja tak veľmi, ako más a verejne mienky. Tak im poďme dať najavo, akú máme mienku o nich, o tom, čo tu páchajú a hlavne o tom, že toho už máme dosť. Máme dosť nielen Matoviča, ale aj všetkých ostatných akože politikov. Možno nám bude lepšie bez nich. Možno ako v škandinávskych krajinách, na Islande alebo vo Švajčiarsku. Ále no, poviete si, veď to nám už sľuboval Mečiar. Ale lepšie než teraz by tu predsa len jedného dňa byť mohlo, čo myslíte?
Čo na to Ústava SR
Ako ukazuje analýza nedostatkov nášho systému, hlavnou príčinou neprimerane silného postavenia politikov a politických strán na Slovensku je samotné legislatívne prostredie. A keďže zákonodarným orgánom je samotný parlament, teda oni sami, ťažko sa dá ubrániť dojmu, že súvisiace zákony písali tak, aby vyhovovali práve im.
Žiadny článok Ústavy SR však neustanovuje, aby politici a politické strany mali také rozhodovacie právomoci, aké si prostredníctvom mandátov prisvojujú. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy štátna moc pochádza od občanov. Tí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Podľa čl. 73 ods. 2 Ústavy SR sú zástupcami občanov poslanci a svoj mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia.
Aj keď sa v Ústave SR vyskytujú slová „politi…“ až 26 krát, ani raz v súvislosti tým, aké by mali mať politici a politické strany právomoci. Práve naopak. Čl. 29 ods. 4 Ústavy SR ustanovuje, že cit.: „Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.“. Preto všetky zákony, ktoré sú s týmto ustanovením v rozpore, je potrebné považovať za protiústavné.
V súlade s politickými právami
Samozrejme, nikto tu neútočí na politické práva a slobody, ktoré zaručuje čl. 26 a násl. Ústavy SR. Pokojne nech si každý založí svoju stranu, hnutie, spolok, ale nech ich nevnucuje celému národu a nezneužíva ich na jeho ovládanie. Je teda zrejmé, že „pes nie je zakopaný“ v našej ústave. Ona neoprávňuje politikov a politické strany mať také postavenie, aké si prisvojujú a realizujú. A nech si bude predseda strany, aký chce, nech si ju založí, kto chce a obklopí sa, kým chce, nemôže to mať vplyv na chod štátu – tak hovorí naša ústava. Aké riešenia teda máme k dispozícii?
Ak ale niekomu nestačí, čo už v ústave je a potrebuje to tam vidieť výslovne uvedené, nech sa teda zákaz pôsobenia politických strán a hnutí na poslancov do ústavy SR doplní. Skúste si však na chvíľu predstaviť, ako o tejto zmene hlasuje naša národná rada, tvorená výlučne členmi politických strán a hnutí. 😊 Mimochodom, ústava vie niektoré veci zakázať. Jedným z troch príkladov je zákaz akékoľvek ovplyvňovania rozhodovania o národnosti a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Nech sa teda podobný zákaz vloží napr. priamo do čl. 73 ods. 2 Ústavy SR.
Hlavný kameň úrazu
Ako uvádzame v analýze nedostatkov nášho politického systému, Ústava SR ustanovuje odluku politických strán, hnutí a spolkov od štátu. V tom je potrebné hľadať riešenia. Na počudovanie, iný zákon priznáva politickým stranám nebývalé právo. Ide o zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa nás je z tohto zákona potrebné vypustiť pojem kandidátne listiny politických strán, teda súčasnú jedinú možnosť uchádzať sa o mandát poslanca Národnej rady SR. Tento inštitút by sa mal nahradiť takou formou kandidatúry, ako je ustanovená vo všetkých ďalších voľbách, napr. na prezidenta alebo aj kandidáta za poslanca obecného zastupiteľstva aj v tej najmenšej obci.
Nech taký nestranícky kandidát sám preukáže, čo doteraz urobil, akým bol prínosom a čo dokáže. Len nech nesľubuje v mečiarovskom duchu, že nikto vám nemôže dať to, čo vám ja môžem sľúbiť. Nech kandiduje sám za seba, nech on sám presvedčí voličov o tom, prečo práve on má byť vykonávateľom ich mandátu, t. j. prečo majú občania poveriť výkonom svojej zvrchovanej politickej moci práve jeho alebo ju. A nech sa neskrýva za politickú stranu. Potom by ho nemohla politická strana ani ovládať, ani by sa za svoje kroky a rozhodnutia nemusel spovedať žiadnemu predsedovi (ako svojmu straníckemu šéfovi). Jediný účet za jeho prácu by mu v ďalších voľbách vystavili občania, teda tí, ktorí ho reálne delegovali – žiadny predseda, žiadny stranícky výbor ani snem.
Každý sám za seba
Pripadá vám predstava parlamentu, kde sa každý poslanec rozhoduje slobodne, aby sa obhájil pred svojimi voličmi, absurdná? To je tiež podnet na vylepšenie systému. Znie to ako úplný chaos a anarchia, keby sa žiadne spolky nemali možnosť spoľahnúť, že hlasovanie dopadne podľa ich pokynov, lenže pravý opak je pravdou – takýto parlament by konečne fungoval v duchu ústavnosti. Nezavládol by chaos ale právo.
Vystavovať účet by sa mohlo aj častejšie, hoci aj každý rok a v prípade vážnych prešľapov kedykoľvek. Veď si vezmite, ako fungovala radnica v Levoči v čase najväčšieho rozkvetu mesta. Richtár sa volil každý rok a volila ho mestská rada. Po roku skladal zo svojho vládnutia účet a ak mesto počas jeho vládnutia nevytvorilo zisk ale stratu, na jej uhradenie do mestskej pokladnice sa museli zložiť mestskí páni, ktorí nešikovného richtára zvolili.
Slovenská politická realita priam volá po tom, aby bolo v druhej časti zákona č. 180/2014 Z. z. pre voľby do Národnej rady SR nejakým spôsobom ustanovené, že poslanec NR SR nie ja vazalom žiadneho politického spolku. Inak sa vplyvu politických strán a politikov nezbavíme nikdy. Možno by bolo dobré tiež ustanoviť, že sa zakazuje politickým stranám a hnutiam akýmkoľvek spôsobom podporovať a ovplyvňovať kandidátov za poslancov do NR SR. A možno by bol konečne pokoj. Malo by to, samozrejme, platiť aj o voľbách do europarlamentu a taktiež pre župné a komunálne voľby, kde by kandidátne listiny politických strán boli takisto vypustené a zostali by len kandidáti bez straníckych nálepiek.
Tým by sa odstránil aj večný problém s dvomi tábormi – koalíciou a opozíciou, ktoré by tým pádom prestali existovať. Výsledkom by bol jeden homogénny parlament bez vplyvu politických strán. Nie je to príjemná a lákavá predstava?
Veľkosť a zloženie NR SR
V tejto súvislosti sa prirodzene natíska aj otázka, koľko poslancov v NR SR vlastne potrebujeme. Ozaj ich potrebujeme až 150, ako ustanovuje v čl. 73 ods. 1 Ústava SR? V minulosti boli síce pokusy o zníženie počtu poslancov , no tie nikdy neprešli. Treba to opätovne zvážiť, vidíme tu veľký priestor na vylepšenie systému.
V roku 2011 sa konalo referendum, ktoré bolo neplatné pre malú účasť, aj keď 92 % zúčastnených sa vyslovilo za zníženie počtu poslancov, čo bolo cca 1 mil. občanov. Pripomíname, že strane OĽANO stačilo necelých 730 000 hlasov v posledných voľbách na volebné víťazstvo, ale milión hlasov v referende nestačil. Dokonca sám R. Sulík takýto návrh v roku 2012 predkladal, ale vtedy bol v opozícii. V roku 2016 a neskôr v roku 2018 to bol ešte aj M. Kotleba, ktorý Sulíka vyzýval na podporu. Argumentovalo sa vlastne len znížením nákladov na chod NR SR. My však sledujeme hlavne to, aby NR SR fungovala tak, ako má, aby poslanci svoje mandáty vykonávali v prospech občanov, nie v prospech politických strán, na kandidátkach ktorých sa do NR SR dostali. Zaujímavé je, že po zmene vlády v roku 2020 sa touto otázkou už nikto nezaoberal.
Či by sa s počtom poslancov NR SR išlo zo 150 na 100, alebo aj na menej, je samozrejme na diskusiu. Analogicky s NYC by nám mohlo stačiť aj 50 poslancov. Aj tak ich mnohokrát v pléne ani viacej nesedelo. Možno sedeli v parlamentom bufete, ktovie, ale tam sa poslanecký mandát vykonávať nedá.
Volebný kľúč
Na zamyslenie a diskusiu je potom aj kľúč, podľa ktorého by sa ten novo ustanovený počet poslancov NR SR volil. Jednoznačne sa musí zmeniť systém jediného volebného obvodu, ktorým je pre voľby do NR SR podľa § 44 zákona č. 180/2014 Z. z. celé územie Slovenskej republiky. Nanajvýš vhodný a rozumný pri voľbách do NR SR sa javí prechod k viacerým volebným obvodom, napr. zodpovedajúcim územnosprávnemu členeniu podľa okresov, ktorých je v súčasnosti 79. Rôzna veľkosť okresov by sa mohla vyriešiť napr. spojením menších okresov do jedného volebného obvodu tak, aby volebné obvody boli približne rovnaké čo do počtu obyvateľov. Samozrejme, že mechanizmov sa môže vymyslieť viacero. Vytvorenie pomerného zastúpenia všetkých obyvateľov Slovenska v parlamente musí byť cieľom, avšak v každom prípade nie podľa politických strán. Napokon, sotva by asi trápilo východniarov, kto by v parlamente zastupoval Záhorákov a naopak.
Asi základnou námietkou proti takému volebnému systému bude, že sa nikto s nikým nebude vedieť na spoločnej veci dohodnúť. Tieto myšlienky však vychádzajú zo súčasnej situácie a skúseností, keď v parlamente spravidla nesedia poslanci zastupujúci ľudí, ale politické figúrky. Ak systém zabezpečí, aby sa do parlamentu dostali skutoční zástupcovia občanov, ktorým nejde len o seba, teda rozumní a nezištní ľudia, vždy budú vedieť nájsť riešenie a dohodu. To totiž bude ich jediná motivácia a úloha.
V analýze sme tiež poukazovali na problematickú situáciu s poslaneckými klubmi. Ak by sa ale poslanci NR SR nedelili podľa politických strán, ich združovanie do poslaneckých klubov podľa oblastí pôsobenia v parlamente by nemuselo byť na škodu. Z ustanovení o poslaneckých kluboch v zákone č. 350/1996 Z. z. by sa len vypustilo ich kreovanie podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam či koalíciám, ktoré by bolo už tým pádom bezpredmetné.
A čo kvórum
Pozrime sa bližšie aj na podmienky, za ktorých sa dá do volených funkcií dostať. Spravidla rozhoduje počet hlasov. Poďme sa preto bližšie pozrieť na súčasný systém.
Prezident sa volí nadpolovičnou väčšinou platných hlasov. Teda je úplne jedno, koľko voličov sa prezidentských volieb zúčastní. Súčasná prezidentka dosiahla nasledujúce čísla (zdroj: ŠÚ SR). Či sa to dá nazvať úspechom už posúďte sami.
V prvom kole volieb bolo zo 4 429 033 zapísaných voličov odovzdaných len 2 145 364 platných hlasov, čo je len 48,44 %. Pani Čaputovej vtedy odovzdalo svoj hlas 870 415 voličov, čo je síce 40,57 % prítomných voličov, ale len 19,65 % všetkých voličov.
V druhom kole volieb bolo zo 4 419 883 zapísaných voličov odovzdaných len 1 808 985 platných hlasov, čo je len 40,93 %. Pani Čaputovej potom odovzdalo svoj hlas síce už 1 056 582 voličov, čo bolo už 58,4 % prítomných voličov, ale stále to bolo len 23,9 % všetkých voličov.
K čomu tento spôsob počítania hlasov viedol? Myslíme si, že sa dá smelo konštatovať, že aj keď takmer každý štvrtý volič dal svoj hlas súčasnej prezidentke, traja voliči zo štyroch jej podporu nevyjadrili. Napriek tomu je prezidentkou „nás všetkých“.
Vyhráva najväčší počet hlasov
V ostatných voľbách vyhráva ten, kto získal najviac hlasov, bez ohľadu na to, koľko je voličov a koľko z nich príde na voľby. Pre názornosť si ukážeme extrémny, aj keď nie úplne nemožný scenár. Predstavme si, že kandiduje na dedine iba jeden človek, ktorého za starostu nikto nechce, a tak sa všetci dohodnú, že voľby budú na protest bojkotovať. Do volebnej miestnosti príde teda iba jeho žena a dá mu svoj hlas. Samozrejme, že aj on si dá hlas a stane sa legitímnym víťazom volieb na starostu v danej dedine. Nezdá sa vám to choré?
Dokonca, podľa súčasného systému, ak by viacerí kandidáti z viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti dosiahli rovnaký počet hlasov, volebná komisia určí poslanca zastupiteľstva z nich žrebom. Nemohli by sme rovno všetkých poslancov žrebovať? 😊 A teraz sa pozrime na kvórum pri referendách, teda nástroji priameho výkonu štátnej moci občanmi. Podľa čl. 98 ods. 1 Ústavy SR sú výsledky referenda platné, cit.: „… ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.“.
Na ilustráciu, pri počte 4 419 883 oprávnených voličov (údaj z posledných prezidentských volieb) by referendum na Slovensku mohlo dopadnúť úspešne jedine v prípade, že by na položenú otázku odpovedalo ÁNO 1 104 971 občanov. O jedno ÁNO menej a referendum je neúspešné. Pritom aj číslo o vyše 48 000 menšie stačilo na zvolenie aktuálnej hlavy štátu; volebný výsledok OĽANO je rádovo nižší. Také sú dnes platné podmienky – schválené národnou radou, čiže politikmi (= straníkmi). Keby sa latka nastavila rovnako vysoko pri všetkých voľbách, nevieme, či by bol u nás niekto niekedy vôbec zvolený. Prečo takéto kvórum nie je aj pri iných voľbách? Zaviedli by sme všade rovnaké podmienky (t. j. kvórum) a ak by voľby neboli platné, nikto by nebol zvolený. Potom by politici azda začali brať situáciu u nás vážne a demokracia by sa nekončila zatvorením dverí volebných miestností.
Ako ďalej, čo s vládou
Navrhovaná zmena vo volebnom systéme by sa potom musela premietnuť aj do kreovania vlády. Neboli by predsedovia politických strán, neboli by strany, nebola by koaličná rada bez opory v legislatíve. Bolo by len, dajme tomu, 50 poslancov, zvolených priamo občanmi. Ako teda ďalej? Koho by prezident/ka poveril/a zostavením vlády v pozícii nového premiéra?
Napríklad by sa títo poslanci mohli dohodnúť a premiéra si zvoliť spomedzi seba. Čo tak systémom ako na konkláve? 😊 Každý by napísal na lístok meno. A kým by to meno nemalo väčšinu, z parlamentu by sme ich nepustili. Dym by nemuseli púšťať, ale mobily by si museli nechať vonku. Samozrejme, to je len príklad. Spôsobov sa môže navrhnúť viacero.
No a tento novo zvolený premiér by zo zvolených poslancov navrhol ministrov. Nemala by nastať situácia, že niet z koho urobiť ministra, pretože každý zvolený poslanec by mal za sebou úspešnú kariéru v istom odbore (to len na pripomenutie), ktorá ho do parlamentu legitimovala. Premiérov návrh by napr. schvaľoval parlament, ako vyslovenie dôvery vláde, a tú by potom vymenoval/a prezident/ka. Ak by opakovane nevedel premiér ustanoviť vládu, vymenoval by prezident/ka úradnícku vládu, alebo by musel premiér rezignovať a parlament by si zvolil nového premiéra. Takú situáciu však nepredpokladáme, keďže by išlo o normálnych ľudí.
Nasledujú ministri
Čo sa týka ministrov, tak by sme navrhovali, aby sa počet ministerstiev znížil. Zrušili by sa umelo vytvorené a spojili sa príbuzné. Za chod ministerstva, od štátnych tajomníkov až do toho posledného úradníka, by zodpovedal minister. Dobre by si potom rozmyslel, kto bude na ministerstve pracovať. Obdobne by to bolo aj v organizáciách podriadených ministerstvám. Výlučne minister by rozhodoval o obsadzovaní vedúcich postov, ale bol by za nich aj zodpovedný. Všetko, samozrejme, na základe riadnych a korektných výberových konaní, ktorých podmienky budú povinne obsahovať zdokumentovanie kredibilnej praxe priamo v odbore alebo v príbuznom odbore. Vedúci riadiaci zamestnanci musia mať aj manažérske zručnosti. Ale aby odbornosť bola nahradená nepodloženými manažérskymi zručnosťami je neprípustné. Neveríme, že by sa medzi naslovovzatými odborníkmi nenašiel aj dostatok manažérov.
Keďže by z parlamentu odišli niektorí poslanci za ministrov, na ich miesta by postúpili kandidáti podľa poradia vo voľbách. Zároveň by sa zaviedol systém zakazujúci súčasné vykonávanie viacerých funkcií platených zo štátneho rozpočtu alebo verejných financií. Každý si bude musieť dopredu rozmyslieť, ktorej z pozícií dá prednosť. Samozrejmosťou by malo byť prehodnotenie štruktúr a organizačných schém tak, ak by sa počet riadiacich kádrov znížil na minimum. Možno by bolo na zváženie aj to, aby sa tieto riadiace miesta stali rotujúcimi, aby nikto na danej stoličke nelipol donekonečna.
Koniec priživovaniu politických strán na štáte
Politická moc, možnosť ovplyvňovať chod štátu, prihrávať kšefty a stoličky sebe a svojim spriazneným je pre politikov a ich politické strany asi najväčším lákadlom. Nemenej zaujímavým lákadlom je aj priame priživovanie sa strany na štáte formou štátnych príspevkov. Na to sme v analýze nedostatkov systému tiež poukázali.
Musíme preto zabezpečiť, aby náš právny systém toto lákadlo neobsahoval. Možno to nie je až taká veľká suma pre štát, ale neexistuje žiadny logický či oprávnený dôvod na to, aby politické strany dostávali od štátu akékoľvek príspevky na svoju existenciu. Nie je totiž ani v najmenšom záujme štátu ich činnosť podporovať. Súčasný stav preto neváhame nazvať parazitovaním politických strán na štáte. Pripomíname znova, že odluka politických strán a hnutí, či rôznych spolkov je ustanovená v Ústave SR od jej vzniku.
Preto bude potrebné ustanovenia o príspevku za hlasy získané vo voľbách, na činnosť a na mandát zo zákona č. 180/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov vypustiť a žiadne štátne peniaze týmto subjektom neposkytovať. Ak chcú fungovať, nech sa starajú sami o seba a nech ich podporujú tí, čo im fandia. Podľa informácie získanej z článku na aktuality.sk sa približný objem peňazí, ktoré by mali politické strany dostať za celé štyri roky volebného obdobia za výsledky posledných parlamentných volieb pohybuje okolo 74,2 mil. €! Koľko škôlok by sa za to dalo postaviť? Koľko škôl, kilometrov ciest a mostov opraviť? A koľko prístrojov alebo obyčajných toaletných potrieb do nemocníc nakúpiť? Takto sa len vylejú do bezodnej diery politiky bez akéhokoľvek úžitku.
Ako na to – možné riešenia
Je úplne zrejmé, že nikto zo súčasných politikov dobrovoľne na takúto zmenu systému nepristúpi a ani naoko ju nebude podporovať. Predpokladáme, že ak sa dozvedia o tomto portáli, všemožnými spôsobmi budú proti nemu bojovať. Tým sa však iba potvrdí, že našimi úvahami sme trafili klinec po hlavičke a zaťali do živého. Čiže v každom prípade s pomocou aktívnych politikov nikto z nás počítať nemôže. Takže ako?
Jeden legitímny nástroj, ktorým môžu občania presadiť naplnenie svojej vôle, predsa len existuje. Je ním referendum. Naša legislatíva upravuje referendum spôsobom, ktorý mu dáva až neuveriteľnú silu. To je zrejme dôvod, prečo máme v referende kvórum nastavené tak prísne, ako uvádzame vyššie. Totiž, podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR, ak je referendum platné, návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon! To znamená, že by NR SR musela v prípade úspechu našej iniciatívy vyhlásiť de facto svoj koniec a koniec politikov napriek tomu, že nikto zo zákonodarného zboru by s tým nesúhlasil.
No nie je to úžasné!!!??? Večná škoda, že my takýto nástroj priamej moci nevieme vôbec využívať. Pritom na vyhlásenie referenda postačuje 350 tisíc podpisov na petícii občanov. Ak je všetko v poriadku a otázky v referende nebudú v rozpore s ústavou, tak prezident nemá žiadnu inú možnosť, než referendum vypísať. Podľa Ústavy SR sa môže v referende rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu, len nie o základných právach a slobodách, daniach, odvodoch a štátnom rozpočte. Ani v jednom prípade podľa nás nejde o otázky diskutované na tomto portáli. Tak čo vy na to?
Záver
Stačí teda rozprúdiť diskusiu, zapáliť ľudí pre dobrú vec, ktorá je v našom vlastnom záujme. Ak sa dostaví patričná odozva a podľa hlasovaní k článkom, témam a podľa diskusií vyplynie, že ľudí táto téma zaujala a že chcú niečo v spoločnosti zmeniť, bude už len krok k petícii a ďalší krok k referendu. Podľa nás ide o jedinú možnosť, ako dosiahnuť zmenu v tom, čoho sme v poslednej dobe čoraz znechutenejšími svedkami.
Podstatné a zároveň čarovné je to, že výsledok vôbec nezávisí od vôle politikov a politických strán, ale len a len od ľudí. Je síce pravda, že žiadne z doterajších referend u nás nebolo platné, ale tiež je pravda, že tieto referendá doteraz neriešili takú vážnu situáciu, akej sme sa dožili v týchto časoch. Dosiahnime, aby sa naša ústava brala vážne. Vezmime si späť našu republiku a našu krajinu a vytrhnime ich z rúk politikov a politických strán, pretože za celé desaťročia nám ukazujú iba to, že si našu dôveru nezaslúžia a nikdy ani nezaslúžili. Len súčasný politický systém im umožňoval parazitovať na našej krajine. Tak im to konečne prekazme. Je tu legálna, zákonná a ústavná cesta, tak ju neváhajme využiť.
Ďakujeme všetkým, ktorí dočítali až sem, ktorí tento portál sledujú a šíria informácie o ňom. Ako to všetko dopadne, závisí len na nás samých. Ale ide o nás, o našu krajinu pre naše deti.
Zhrnutie: riešenia v bodoch:
- Vypustenie kandidátnych listín politických strán zo zákona č. 180/2014 Z. z. a zavedenie kandidátov ako osôb, ktoré sa uchádzajú o velenú pozíciu, pre všetky typy, resp. druhy volieb,
- Zníženie počtu poslancov NR SR zo súčasných 150 na 100 poslancov alebo aj menej,
- Zrušenie systému jediného volebného obvodu pre voľby poslancov do národnej rady, ktorým je v súčasnosti celé územie Slovenskej republiky a zavedenie volebných obvodov podľa územnosprávneho členenia Slovenska,
- Vypustenie kreovania poslaneckých klubov podľa príslušnosti k politickým stranám zo zákona č. 350/1996 Z. z.,
- Zavedenie kvóra pre všetky voľby obdobne, ako je tomu pri referende alebo sprísnenie súčasných kvór. Ak by niektorý kandidát kvórum nedosiahol, znamenalo by to, že podpora kandidáta je nedostatočná a nie je zvolený.
- Voľba predsedu parlamentu a predsedu vlády poslancami spomedzi zvolených poslancov NR SR, keďže politická príslušnosť by bola minulosťou,
- Zostavenie vlády novozvoleným predsedom vlády, pričom by sa táto vládu musela uchádzať o dôveru parlamentu (vlastne tak, ako je tomu v súčasnosti). Až takto kreovanú vládu by potom vymenoval/a prezident/ka,
- Do Čl. 4 pravidiel hlasovania zaviesť povinnosť, aby sa poslanci prezentovali vždy, keď budú prítomní v rokovacej sále. Zviesť tiež povinnosť byť v rokovacej sále, ak sú prezentovaní v budove parlamentu. Neospravedlnená neprítomnosť pri hlasovaniach, resp. v čase rokovania schôdze národnej rady by sa mala brať ako neospravedlnená neprítomnosť v práci bez nároku na odmenu. A ďalej, z § 39 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. by sa mala pri hlasovaní podľa mien vypustiť možnosť, aby pri hlasovaní poslanec mohol vysloviť „zdržiavam sa hlasovania“,
- Zavedenie zásady jedna osoba na jedno volené miesto,
- Zavedenie a následné dôsledné dodržiavanie zákonnej požiadavky na odbornosť,
- Vyňatie dotovania politických strán zo štátneho rozpočtu zo zákona č. 85/2005 Z. z. a dôsledné dodržiavanie čl. 29 ods. 4 Ústavy SR o oddelení politických strán a politických hnutí, ako aj spolkov, spoločností a združení od štátu,
- Zorganizovanie petície za vypísanie referenda o uvedených otázkach,
- Referendum o uvedených otázkach,
- V prípade platnosti a úspešnosti referenda o uvedených otázkach prijatie zákona o výsledkoch referenda v NR SR.
